Eko obaly vyrábané z rôznych bioplastov sú čoraz populárnejšie. Je to jeden zo spôsobov, ako znižovať uhlíkovú stopu reštaurácie.
Výrobcovia neustále prichádzajú s alternatívami bežných plastov. Konvenčné plasty predstavujú veľkú záťaž pre životné prostredie – rozkladajú sa stovky rokov, tvoria podstatnú časť skládok, znečisťujú podmorský svet, produkujú sa z neobnoviteľných zdrojov ako ropa, pri ich zhotovovaní sa používajú chemikálie ako BPA a disponujú veľkou uhlíkovou stopou pri výrobe i recyklácii.
Napriek tomu, že bioplasty nie sú úplne “zelené”, sú lepšou voľbou ako bežné plasty. Ak začnete vo svojom podniku používať ekologickejšie gastro vybavenie, urobíte veľké gesto smerom k prírode i svojim zákazníkom, pretože mnohí z nich sú čoraz viac ekologicky zameraní.
Čo sú to bioplasty?
Bioplasty možno najjednoduchšie definovať ako zelenšiu alternatívu k tradičným plastom. Jednotlivé druhy bioplastov sa od seba líšia. To znamená, že sú buď úplne alebo čiastočne biologické a biologicky odbúrateľné, alebo kompostovateľné.
Vyrábajú sa z obnoviteľných zdrojov, teda z rastlín, ako napríklad kukurica, cukor, riasy či tapioka. Ich znakom je aj to, že sa rozkladajú rýchlejšie ako bežné plasty. Obalové materiály z bioplastu sa podieľajú na znížení uhlíkovej stopy, eliminácii využívania fosílnych zdrojov a sú netoxické.
Keď sa pozriete na jednorazový riad z bioplastu, nerozoznáte ho od toho z konvenčného plastu. Podobné sú si aj vlastnosťami, ako je tvrdosť, pevnosť, ohybnosť či odolnosť voči poškodeniu. Ako príklad možno uviesť drevený riad. Neplatí to však pri všetkých produktoch, pretože niektoré sú, napríklad menej odolné voči vode alebo náchylnejšie na mechanické poškodenie.
Medzi najčastejšie používané druhy bioplastov sú tie na báze škrobu, celulózy, bielkovín, alifatických polyesterov (PHB, PHA, PLA…) alebo organického polyetylénu vyrobeného fermentáciou kukurice či cukrovej trstiny.
Nie všetky sú kompostovateľné
Ak si myslíte, že všetky eko obaly z bioplastu sú kompostovateľné, mýlite sa. Tie kompostovateľné sa dokážu kompletne rozložiť na biomasu s pomocou plesní, baktérií a ďalších mikroorganizmov, vplyvom tepla a vlhkosti do 90 dní. Zároveň pri tomto procese nevznikajú toxíny a nezostanú žiadne zvyšky.
Napríklad menuboxy z cukrovej trstiny sa v priemyselnej kompostárni rozložia do 60 dní. Pohárom z PLA, teda z kyseliny polymliečnej, to potrvá 90 dní.
Rozložiteľné bioplasty sa rozložia rýchlejšie ako bežné, pretože obsahujú potrebné aditíva. Ich nevýhodou je to, že sa nedajú recyklovať ani kompostovať. Patria do komunálneho odpadu.
Biodegradovateľné sa prirodzene rozkladajú s pomocou mikroorganizmov. Rozkladajú sa na oxid uhličitý, vodu a biomasu do maximálne 6 mesiacov. Biomasa tvorí len 10 percent a je možné použiť ju ako hnojivo. Ak dáte takéto eko obaly do žltého kontajnera na plasty, pri recyklácii napáchajú viac škody ako úžitku, pretože recyklát znehodnotia.
Poslednou skupinou bioplastov sú nerozložiteľné, ale recyklovateľné. Ide o materiály, ako napríklad bio-PE (polyetylén z biomasy) či bio-PA (biopolyamid). Pokiaľ ich vytriedite na recykláciu, nenarúšajú kvalitu recyklátu.
Ako zistiť, kam patria bioplasty?
Odpoveď na túto otázku vám dá obal produktu. Tie kompostovateľné obsahujú zreteľne viditeľný piktogram a certifikát. Ak si tento údaj všimnete, nestane sa vám, že ho hodíte medzi plasty a znehodnotíte tým recyklačný proces.
Napríklad trojuholník z troch šípok s číselným označením, číselným označením a textovou skratkou, alebo iba textovou skratkou patrí do niektorej z nádob na triedený odpad. To znamená, že sa dá recyklovať.
Ak sa naučíte všímať si tieto údaje, chybu pri triedení bioplastov neurobíte.
